1. Z trónu slávy zostupuje - k svojmu ľudu Boží Syn, - ale Božstvo zahaľuje - pod spôsobom sviatostným. - Ó, Baránku Boží tichý, - vitaj, milý Pastier náš, - ktorý snímaš naše hriechy, - ktorý srdcu pokrm dáš! - 2. Pristúp, duša, k stolu Pána, - k hodom Syna Božieho, - v ktorých z lásky zľutovanie - hostí teba, biedneho; - zľutovanie, ktorým svety - vyrval Kristus z večných múk - a vykúpil svoje deti - od bludu a z čiernych rúk. 3. Už sa slávnosť dokončila, - obeť, Bohu slávená, - kiežby bola Bohu milá, - ľudstvo zbožným spravila. - Bože, tebe sa koríme, - ty odpúšťaš a žehnáš; - za to ťa vždy velebíme, - Zľutovníku, Bože náš!