1. Tisíc ráz buď pozdravené, - Božské Srdce, neba skvost, - hľaď na srdce zarmútené, - ktoré vzdychá o milosť. - Veď i teba prerazila - preostrá zbraň stotníka, - tak sa milosť rozmnožila, - že nás všetkých preniká. - 2. Odtiaľ čerpaj zmilovanie, - pokolenie Evino, - lebo jeho krvácanie, - biedy tvoje zmenšilo. - Z rany jeho voda i krv - na teba vyprúdila, - aby dušu obťaženú - od hriechov nám umyla. - 3. Keď mi hrozí búrka istá - a žiaľ srdce zoviera, - u Božského Srdca Krista - ono znova okrieva. - Keď ma mučí jarmo hriechu - a Sudcu sa obávam, - v Srdci tvojom mám potechu, - celkom sa mu oddávam. - 4. Vitaj, Srdce prevelebné, - celé moje bohatstvo, - v tebe moje srdce verné, - v tebe nájde víťazstvo. - Do lásky ma svojej prijmi, - aby som len tebe žil, - a tak obmyl svoje viny, - milosť v sebe rozmnožil. - 5. Tebe žiť a zriecť sa viny, - túžba moja jediná, - súd tvoj bude milostivý, - keď mi udrie hodina. - Do tvojich rán vdýchnem vtedy - dušu svoju úbohú, - nech do lásky večnej vletí - a sa teší vždy v Bohu.