1. Sem, dcéra sionská, - poď, duša kresťanská, - ku krížu, ku Kristu - cestu si zvoľ. - Pot krvi sa valí, - Krista sa zrak kalí, - k zemi on padá už - pre mdlobu, bôľ. - Kalich umučenia - piť má a trápenia. - Hovorí »Duša mi - zarmútená«. - 2. Ach, jak ho sužujú - povrazmi zväzujú, - metlami a prútmi ho bičujú, - k stĺpu priväzujú, - po tvári ho bijú, - tŕním ho ukrutne - korunujú. - Ukrižuj! volali, - jeho smrť žiadali, - hoc' na ňom zlého nič - nevideli. - 3. K stĺpu je viazaný, ťažko zbičovaný. - Jeho sväté rany - už zmodreli; - kríž nesúc omdlieva - a krv ho zalieva, - pozrite, ako sa - trasie celý. - Tečie z rán krv čistá, - poľutuj už Krista, - ukrutnosť katovská - smrť mu chystá. - 4. S krížom ho vyzdvihli - a bok mu prebodli. - Keď horkou žlčou bol napájaný, - prosil za katanov, - ukrutných tyranov, ktorými Pán bol - ukrižovaný. - Ach, Otče, odpusť im, - hoci mriem trápením, - nevedia, čo robia - tým umučením. - 5. Viacej ho netrápte, - viacej ho nemučte, - svojimi hriechmi, - ach, bezbožníci; - valí sa krv z boka - na spôsob potoka, - svätý mier spočíva - v jeho líci. - Pozemské stvorenia, - pre vás tie mučenia; - smrť Krista je cena - vykúpenia.