1. Rodu nášho slovenského, svätec mena vznešeného, Gorazd, syn tatranskej zeme, teba piesňou sláviť chceme. 2. Metod, cítiac smrti muku, otcovskú ti kládol ruku na hlavu za clivých vzlykov, dvesto verných učeníkov. 3. Bratov svätých slovo večné, spásou zneje nekonečne do sŕdc našich v krajoch Slávy, Váhu, Nitry i Moravy. 4. Pozri okom milostivým, na tie rodné polia, nivy, na tie hory, na tie skaly, čo ti vernosť prisahali. 5. Ale cudzí vyhnali ťa, zo závisti vlnobitia, my zas spiatky voláme ťa: láskou svieť do nášho sveta. 6. Vyznávač a svedok Kristov, ožiaruj nás vierou čistou, silu vypros klesajúcim, nádej v krížoch stonajúcim. 7. A keď časy búrne vstanú na otčinu milovanú, oroduj, ó Gorazd svätý, za zem, ktorá vlasťou je ti.