1. Otče náš, čo v nadhviezdnatej výši - v neprístupnej sláve kraľuješ, - k tebe sa dnes verný ľud tvoj blíži, - s anjelmi ti chválu vzdáva tiež. - Nech sa vznáša tvojho mena sláva - jak tymiana ľubovonný dym, - nech úcta, čo tvoj ľud ti vzdáva, - preborí sa k tebe do svätýň, - preborí sa k tebe do svätýň! - 2. Nežiadame striebro, zlato vídať, - ani rúcha pyšnú nádheru, - len nám k chlebu dennému ráč pridať - vieru, lásku, nádej, dôveru. - Keby sme ťa obrazili niekdy, - ó, nebiže nás bičom, Otče náš, - lež jak my odpúšťame všetkým, - naše viny, - Bože, odpusť nám, - naše viny, Bože, odpusť nám! - 3. Chráň nás, Otče, - od úkladov pekiel, - dožič sily statne bojovať, - by sme mohli cieľ svoj raz dosiahnuť, - v stánkoch nebies teba milovať. - Odstráň od nás, čo nás v behu hatí - ku miestam slávy v sladkom pokoji, - tam v nebi, kde sa tešia svätí, - kde sa všetka túžba ukojí, - kde sa všetka túžba ukojí. - 4. Nech sa tvoje panstvo čím viac šíri, - od vzniknutia zory ružovej, - až kde svetlo padá v temna víry, - vo vesmírne diaľne diaľky spej. - Staň sa vôľa tvoja svätá tajná, - nech ľudia ju vždy ochotne plnia, - tak ako svätých duchov hajná, - keď pred mocou tvojou sa klonia, - keď pred mocou tvojou sa klonia.