1. Rozjímať o umučení - do chrámu sa zoberme, - veď Boh toto tak si cení - ako v Jeruzaleme. - 2. Podlý Pilát výrok smrti - nad Ježišom vynáša: - koľko ráz hriech čnosti škrtí - v krutých rukách Judáša! - 3. Strhli k ranám prischlý šarlát, - vlastné rúcho dali mu: - veď ho s krížom každý mal znať, - hoc' tvár nezrie nevinnú. - 4. Krv z rán siakne, - keď len hne sa: - Ježiš slabne, - padá v prach, - ten, čo svety stvoril, klesá, - bys' ty obstál v nehodách. - 5. A tu uzrie svoju Matku. - ó, jak smutné stretnutie! - Že ty nectíš matku svoju, - za to trpí muky tie. - 6. Ký div, že mu klesli sily, - že ich zlomil toľký trest: - a tak teda prinútili - Šimona kríž pomôcť niesť. - 7. Z tváre šatkou Veronika - utiera mu krv a znoj, - krvou, čo do šatky vniká, - nakreslil Pán obraz svoj. - 8. A keď došiel k mestskej bráne, - Ježiš padol druhý raz, - tvoj hriech vždy mu sily láme, - i keby ťa žehnal zas. - 9. Za bránou žien zástup celý - plače v smutnom záchvate. - Nie mňa, vraví Kristus, deti - svoje oplakávajte. - 10. A v tom veľkom umučení - jak vosk v ohni mäkne sval, - padá Ježiš premilený, - kat ho kope, aby vstal. - 11. Pozri, ako na Golgote - driapu šaty z Ježiša: - Smilstvo páchaš osamote? - Moc ťa stresce najvyššia. - 12. Klin, čo trhá kosti, svaly, - tupo vbíja kladivo, - rany pália, krv sa valí, - ľuďom v srdci je clivo. - 13. A včuľ zdvihnú s ním kríž hore, - rany sa mu otvoria: - krv kríž farbí jak svit zore, - v zberbe hnev, zlosť zahoria. - 14. Skonal. Z kríža sňali telo, - dali Matke do lona. - Nezhreje ho, zmeravelo, - hoc' vrelo ho objíma. - 15. Neberte mi Syna z lona, - nedávajte do hrobu! - Hrobu patrí ten, kto skoná. - Zastav, Matka, žalobu! - 16. Kto za spásu svojich bratov - všetko, čo má, venuje, - tomu Pán Boh žiarou zlatou - v nebi miesto daruje.