1. Smutná doba pôstna - volá ťa, kresťane, - aby si sa díval - na muky Kristove: - napraviť chce, - čo diabol pohubil, - keď Adama, Evu - ku hriechu povzbudil. 2. Čo stanica prvá - tu vyobrazuje? - Ježiša milého - tebe ukazuje; - ortieľ smrti on berie na seba, - by od večnej smrti - vyslobodil teba. 3. Keď ortieľ vydali, - hneď vzali Ježiša, - ktorý jak baránok - muky znášal kríža. - Na zranené rameno kríž dali, - na ceste žoldnieri - ním postrkovali. 4. Pre krvi preliatie - celým telom vädol, - na smrť unavený - ťažko na zem padol; - leží Kristus pod krížom zomdlený, - bys' bol v predsavzatiach - svojich posilnený. 5. Na to sa s Ježišom - Mária stretala, - nad jeho trápením - žalostne plakala. - Kto by nemal s Máriou zaplakať, - Syna i Matičku - spolu poľutovať? 6. Keď videli teda - Krista zomdleného, - po mnohom mučení už unaveného, - že nevládze už viac kríž svoj uvliecť, - Šimona nútili, - by pomáhal kríž niesť. 7. Vidiac Veronika - Krista krvavého, - ručník z hlavy sňala - utrieť mu tvár jeho, - ktorý jej Pán zas naspäť podáva - a doň tvár vtlačenú - odmenou jej dáva. 8. Keď do brány prišiel, - upadol tam znovu; - posmieva sa zlý svet - v prachu ležiacemu. - Ten pád Krista pýcha spôsobila, - tá ho neľútostne - na zem povalila. 9. Za bránou s Ježišom - ženy sa stretali, - nad mukami jeho - prehorko plakali, - vidiac jeho, krvou sfarbeného, - od katov ukrutných - na smrť vedeného. 10. K hore Kalvárii - keď sa priblížili, - už viacej Pán Ježiš - v sebe nemal sily; - po tretí raz tu padol zomdlený, - tým najbolestnejším - pádom dorazený. 11. Keď prišli na horu, - na Krista hneď siahli; - a z tela mu odev - razom dolu stiahli; - všetky jeho rany obnovili - a vyzlečeného - žlčou napájali. 12. Krista strápeného - na kríž položili, - ruky mu a nohy - klincami pribili. - Ach, akú to preukrutnú bolesť, - ó, človeče, musel - Kristus pre tvoj hriech niesť. 13. A potom do výšky - kríž s Ježišom zdvihli, - až pre veľkú ťarchu - pukali v ňom žily; - tak rozpiaty visel tri hodiny - nebeského Otca - Syn milý, jediný. 14. Mŕtveho Ježiša - už z kríža zložili, - do lona bolestnej - Matky položili; - ó, aký žiaľ jej srdce cítilo, - pováž, keď ľúbala - Syna mŕtve telo. 15. Napokon Ježiša - vložili do hrobu; - tu pováž si, duša, - pováž v túto dobu; - k čomu ťa smrť Kristova vzbudzuje, - k čomu obeť jeho - teba zaväzuje. 16. Skončila sa cesta - ku spaseniu sveta, - Syn Boží ju konal, - by ľudstvo zachoval - od večného ohňa pekelného; - vďaku čaká vrelú - od sveta celého.