1. Matka plače, ruky spína: ach, môj Bože premilý; Božieho jej kati Syna hrozne na kríž pribili. V prežalostnej tejto dobe umrieť s Kristom si žiada; bledne a vo veľkej mdlobe jej dušu žiaľ preniká. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 2. K nebu svoje pozdvihuje oči, plačom skalené, slzí, kvíli, pozoruje nohy, ruky ranené; ruky, ktoré bozkávala, ktoré vždy nás žehnali, nohy, ktoré vídavala, k úbohým jak náhlili. Ó, bolesti, ó, žalosti Srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 3. Žíznim! volá umierajúc, Matka nesmie k Synovi, čuje, ako kati kľajúc rúhajú sa Kristovi. Veľké kríže tiež nosíme a bolesti trpíme, predsa toľko neskúsime, čo tá, s ktorou kvílime. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 4. Otče, čo si opustil ma? volá Ježiš strápený, ona cíti meč pre Syna do jej srdca vrazený. Vidí sa byť opustenou od Synáčka milého, vidí sa byť zavrhnutou pre neho od každého. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 5. Koho ona s láskavosťou v svojom lone chovala, toho s hroznou ukrutnosťou Kalvária odňala. Na kríži je už pribitý drahý kvet jej nádeje, v rukách, v nohách klinec vbitý krvou Krista zaleje. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 6. Jánovi je poručená, ktorý sám je skľúčený, jeho duša je ranená, že je Ježiš mučený. Ján, miláčik Krista Pána, sám sa tiež skormucuje, kto ťa teda, svätá Panna, v zármutku potešuje? Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 7. Otče, prijmi ducha môjho, všetko som už dokonal! boli ešte slová jeho, prv ako by bol skonal. K Otcovi šla duša jeho a Mária videla, ako hlava zmučeného klesá mukou omdletá. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 8. Nemala už v sebe sily, klesla v náruč Jánovi a v tej hroznej ťažkej chvíli vojaci šli k Synovi. Srdce pikou mu prebodli a vytiekla krv s vodou za svet bezbožný a podlý, za spasenie národov. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 9. Z kríža mŕtve už zložili telo Krista zmárnené, Matke v lono položili klincami doráňané. Mária ho objímala plná žiaľu, ľútosti, slzami ho zalievala, omdlievala v žalosti. Ó, bolesti, ó, žalosti srdca tvojho čistého! Matka naše neprávosti vbodli ten meč do neho. 10.Ó, hriešnici, ľútosť majme nad svojimi vinami, v žiali k Bohu zavolajme: Ach, zmiluj sa nad nami! Aby sme hriech oplakali, čo Ježiša križoval, pevní v čnosti verne stáli, ktorú on prikazoval. Pre bolesti a žalosti srdca tvojho čistého pros, Mária, by sme prišli do života večného.