469

1. Odpočinutie večné - daj dušiam, ó, Pane, - ty Dobrota večná, - ó, hľaď láskavo na ne! - Na svetlo ich už vyveď, - do nebies jasnosti, - by klaňali sa večne - tvojej velebnosti, - Graduále: Dňa hrôzy úžasného - buďme pamätliví, - keď predvolá každého - Sudca spravodlivý. - [:Na trúby zahrmenie - svet z mŕtvych povstane, - strach, hrôza a zdesenie - stvoreniu nastane.:] - Ofertórium: Hľa, Pane, obeť čistá, - ktorú ti konáme, - ráč ju skrz Jezu Krista, - ráč prijať, prosíme, - by ona nám veriacim - slúžila k spaseniu - a tam v ohni trpiacim - ku vyslobodeniu. - Sanktus: Svätý, svätý, svätý, - náš Pán Boh zástupov! - Tak večnou úctou jatý - spieva zbor anjelov; - tak s ním aj my spievame - Božej velebnosti - a umrelým žiadame - slasť večnej radosti. - Benediktus: Ó, duše, veseľte sa, - spasenie kynie vám, - bo, hľa, k nám znižuje sa, - k nám prichádza Boh sám. - Skrytý sa obetuje - Syn Boží tu za nás - a náš spev oroduje - u Otca i za vás. - Agnus: Baránku, ktorý snímaš - sveta neprávosti, - a duše verných prijímaš - v nebo blaženosti, - ó, skloň sa k túžbam vrúcnym - duší uväznených, - daj v teba dúfajúcim - pokoja oslávených! - Daj, nech im svieti žiara nebies večná, - nech sa roznieti slasť tvojej tvári nekonečná. - Nám daj pri skonaní - byť v stave milosti, - po časnom putovaní - dôjsť večných radostí.