447

1. Zvelebujme hlasom spevným - Otca svojho Františka, - volajme ho hlasom vrúcnym, - keď nás bieda utíska; - skrze život svoj anjelský - získal lásku on v nebi - a tak v zbore s nebešťanmi - Pána Boha velebí. - 2. Krista pre nás zmučeného - verným srdcom velebil, - za života pozemského - Krista v duši vždy nosil - a rozjímal o chudobe, - v akej prišiel Boh Syn k nám - v tej šťastlivej svätej dobe, - Kristus Ježiš, sveta Pán. 3. O bohatstvá nestál svoje, - chudobu si vyvolil, - vždy za pravdu viedol boje - a v tej pravde zvíťazil. - Hoc chudobný, - bez pokladov - a majetkov pozemských, - viedol svojich verných bratov - ta, do slastí nebeských. - 4. Ľud tvoj, Otče núdznych ľudí, - ohliada sa po tebe, - oko tvoje iste vidí - nás tu v biede, chudobe; - ach, poteš nás v dennom boji, - Otče biednych, chudobných, - a pomoc nám neodopri, - zhliadni na nás, nehodných!