436

1. Spievajme o krajanoch, - svojich v nebi patrónoch: - o svätom Andrejovi - a o Benediktovi! - Márnosti sa vzdialili, - púšť za domov zvolili: - najprv horu zoborskú, - potom skrýšu podskalskú. - 2. Stále žili v zbožnosti - a cvičili sa v čnosti, - v rozjímaní, modlení, - ustavičnom bedlení. - Pôst konali v prísnosti - a v najväčšej ostrosti, - drsné rúcho nosili - a tak seba trýznili. - 3. Včuľ už slávy účastní, - proste za nás, vy šťastní, - by sme zlého sa vzdali, - Bohu celkom oddali. - By v dobrom bez ustania - trvajúc do skonania - v nebo sme sa dostali - a s vami tam plesali. 1.Rodu nášho slovenského - svätec mena vznešeného, - [:Gorazd, syn tatranskej zeme, - teba piesňou sláviť chceme.:] - 2. Metod, cítiac smrti muku, - otcovskú ti kládol ruku - [:na hlavu za clivých vzlykov - dvesto verných učeníkov.:] - 3. Bratov svätých Slovo večné - spásou zneje nekonečne - [:do sŕdc našich v krajoch Slávy - Váhu, Nitry i Moravy.:] - 4. Pozri okom milostivým - na tie rodné polia, nivy, - [:na tie hory, na tie skaly, - čo ti vernosť prisahali.:] - 5. Ale cudzí vyhnali ťa - zo závisti vlnobitia, - [:my zas spiatky voláme ťa: - láskou svieť do nášho sveta.:] 6. Vyznávač a svedok Kristov, - ožiaruj nás vierou čistou, - [:silu vypros klesajúcim, - nádej v krížoch stonajúcim.:] - 7. A keď časy búrne vstanú - na otčinu milovanú, - [:oroduj, ó, Gorazd svätý, - za zem, ktorá vlasťou je ti.:]