341

1. Kvetom si, ó, Matka Božia, - tebou svitla nádej istá; - a kým kvety vädnú, padnú, - tys' ľalia večne čistá. - 2. Hviezdou si, ó, Matka Božia, - ty si Svetlo večné niesla: - a kým hviezda padne, hasne, - len tys' nikdy nepoklesla. - 3. Zorou si, ó, Matka Božia, - hviezdy blednú ti pred tvárou; - a kým zora slnkom hynie, - čnosti tvoje skvú sa žiarou. - 4. Slnkom si, ó, Matka Božia, - bez neho je srdce chladné; - a kým slnko raz vyhasne, - svit tvoj nikdy nezapadne.