191

1. O tajomstvách umučenia - nášho Spasiteľa - rozjímajúc, premýšľajúc - duša sa nám chvela. - Kto by slzy tu neronil - a pred Kristom sa nesklonil, - veď na kríži za nás mrela - jeho láska vrelá. - 2. Ty si trónil nad oblohou, - kade slnko pláva, - nebo a zem preplňuje, - Kriste, tvoja sláva. - Zostúpil si v biedu sveta, - nového si zažal svetla, - aby hriešne ľudstvo k nebu - nestratilo práva. - 3. Rozjímania tie bolestné - Kriste, prijmi vďačne, - ach, stoj pri nás, keď sa s telom - duša lúčiť začne. - Nedaj prístup satanášu, - prijmi do rúk dušu našu, - ako Otec prijal tvoju, - keď si umrel vďačne.