174

1. Srdce puká od žalosti - pre smrť Krista drahého, - keď ho vidím v útrpnosti - katmi strašne zbitého. - Svoje ruky rozťahuje, - hriešnikov chce objímať, - hriešne duše poľutuje, - chce ich k sebe privíňať. - 2. Ježiš, Boží Syn nevinný, - znáša pre nás bolesti. - Čo si, človek plný viny, - počneš v svojej hriešnosti, - keď raz budeš prinútený - ísť zo sveta biedneho - a keď budeš opustený - od priateľstva všetkého? - 3. Jak sa budeš vyhovárať, - keď na súde budeš stáť, - až ti bude Boh dovrávať, - že si ho ty nechcel znať? - Tam nijaké pretváranie - nebude mať platnosti, - nenájdeš tam zmilovanie, - kde Boh súdi v prísnosti. - 4. Ježišu náš, Kriste Pane, - skrze tvoje mučenie, - ach, odpusť nám, keď nastane - nám posledné lúčenie. - Do tvojich rán sa skrývame, - Spasiteľu, Kriste náš, - daj, nech v nebi požívame - radosti, čo pre nás máš.