1658
My tebe, Jakub, oddane
dnes chválospevy spievame:
od sietí pozdvihol ťa Pán
až k nadpozemským výšinám.
Len čo si začul jeho hlas,
i s bratom všetko opúšťaš
a hlásaš smelo, nadšene
Kristovo meno, učenie.
Ty, svedok Božích zázrakov,
smieš vidieť Krista dvojako:
na vrchu v jase nesmiernom
v záhrade v temne smrteľnom.
Chceš s Pánom napred postúpiť,
s ním kalich utrpenia piť:
prvý smieš z apoštolov zniesť
smrť pre Krista a jeho zvesť.
Pri Pánovi si verne stál
a svetlo neba rozlieval;
pros, by v nás viera žiarila
i nádej v srdci blaživá.
Pomôž nám Krista milovať,
príkazy jeho zachovať,
aby sme mu aj na nebi
spievali hymnus veleby. Amen.