150
1. Matka plače, ruky spína:
ach, môj Bože premilý;
Božieho jej kati Syna
hrozne na kríž pribili.
V prežalostnej tejto dobe
umrieť s Kristom si žiada;
bledne a vo veľkej mdlobe
jej dušu žiaľ preniká.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
2. K nebu svoje pozdvihuje
oči, plačom skalené,
slzí, kvíli, pozoruje
nohy, ruky ranené;
ruky, ktoré bozkávala,
ktoré vždy nás žehnali,
nohy, ktoré vídavala,
k úbohým jak náhlili.
Ó, bolesti, ó, žalosti
Srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
3. Žíznim! volá umierajúc,
Matka nesmie k Synovi,
čuje, ako kati kľajúc
rúhajú sa Kristovi.
Veľké kríže tiež nosíme
a bolesti trpíme,
predsa toľko neskúsime,
čo tá, s ktorou kvílime.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
4. Otče, čo si opustil ma?
volá Ježiš strápený,
ona cíti meč pre Syna
do jej srdca vrazený.
Vidí sa byť opustenou
od Synáčka milého,
vidí sa byť zavrhnutou
pre neho od každého.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
5. Koho ona s láskavosťou
v svojom lone chovala,
toho s hroznou ukrutnosťou
Kalvária odňala.
Na kríži je už pribitý
drahý kvet jej nádeje,
v rukách, v nohách klinec vbitý
krvou Krista zaleje.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
6. Jánovi je poručená,
ktorý sám je skľúčený,
jeho duša je ranená,
že je Ježiš mučený.
Ján, miláčik Krista Pána,
sám sa tiež skormucuje,
kto ťa teda, svätá Panna,
v zármutku potešuje?
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
7. Otče, prijmi ducha môjho,
všetko som už dokonal!
boli ešte slová jeho,
prv ako by bol skonal.
K Otcovi šla duša jeho
a Mária videla,
ako hlava zmučeného
klesá mukou omdletá.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
8. Nemala už v sebe sily,
klesla v náruč Jánovi
a v tej hroznej ťažkej chvíli
vojaci šli k Synovi.
Srdce pikou mu prebodli
a vytiekla krv s vodou
za svet bezbožný a podlý,
za spasenie národov.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
9. Z kríža mŕtve už zložili
telo Krista zmárnené, Matke v lono položili
klincami doráňané.
Mária ho objímala
plná žiaľu, ľútosti,
slzami ho zalievala,
omdlievala v žalosti.
Ó, bolesti, ó, žalosti
srdca tvojho čistého!
Matka naše neprávosti
vbodli ten meč do neho.
10.Ó, hriešnici, ľútosť majme
nad svojimi vinami,
v žiali k Bohu zavolajme:
Ach, zmiluj sa nad nami!
Aby sme hriech oplakali,
čo Ježiša križoval,
pevní v čnosti verne stáli,
ktorú on prikazoval.
Pre bolesti a žalosti
srdca tvojho čistého
pros, Mária, by sme prišli
do života večného.