1327

R1: Si dievča správne, čo kameň v hrudi úsmevom vždy v slzu premení, ó Mária. Ty matkou si, čo z detí ľudí naučiť chceš žiť aj posledné, ó Mária. 1. Keď zas v kúte plačem sám, sklamaním keď vravím, že to vzdám, ty ma nájdeš Mária, ty pochopíš ma Mária. R2: Si dievča správne, Matkou našou, slabým silou, biednym útechou, ó Mária. Nik kto teba mama volá nemusí sa strachu nikdy báť, ó Mária. 2. Keď sa smejem táram snáď, zdá sa mi, že každý má ma rád, aj ty máš radosť Mária, aj ty mi fandíš Mária. R2: Si dievča správne, Matkou našou, slabým silou, biednym útechou, ó Mária. Nik kto teba mama volá nemusí sa strachu nikdy báť, ó Mária. 3. Priateľa mám chcel by rád, mať vždy svoju mamu, mať ju rád, si matkou všetkých Mária, si naša Matka Mária. R2: Si dievča správne, Matkou našou, slabým silou, biednym útechou, ó Mária. Nik kto teba mama volá nemusí sa strachu nikdy báť, ó Mária.