1092

1. Tým, ktorí denne plačú tým, ktorí nepoznali tvoju krásu všetkým tým, čo sú plní rán, pre všetkých nás k tebe volám. R.: Pane, daj nám chlieb z neba, nech sme svetlom, čo ožaruje svet. Soľou, čo nestráca chuť, stromom pri tvojich vodách zasadeným, A D nech sme túžbou, čo pretrvá vek, deťmi, čo vrátia sa späť, zrnom do dobrej pôdy položeným. 2. Srdciam, ktoré zaviala púšť, vo chvíľach, keď skutkom nie je reč našich úst. Ty vieš, že túžbu nosím, s tebou žiť tak preto prosím.