109

1. Hľa, aká to hviezda krásna z neba sa na nás smeje: a to je tá hviezda šťastná, hviezda našej nádeje. Dajmeže sa my na cestu, k akému tá hviezda mestu nás privedie preradostných, Krista vidieť žiadostných. 2. Tak tí králi hovorili, keď hviezdu uvideli, na cestu sa vystrojili, s darmi išli veselí; jeden niesol poklad zlatý, druhý niesol tymian svätý, tretí myrhu so sebou vzal, zrodenému by ju dal. 3. Veľký ruch v Jeruzaleme povstal hneď z ich príchodu, že k novému Kráľu zeme prišli králi z Východu. Knihy sväté otvárajú a proroctvá vykladajú, že presvätá a šťastná zem: to je mesto Betlehem. 4. Pred Dieťatkom v Betleheme, narodeným v maštali, na kolenách v prachu zeme klaňajú sa vladári. Dar svoj každý obetuje, Dieťatku sa pokloňuje ako Bohu i Kráľovi, a spolu človekovi. 5. Poďme aj my, ponáhľajme k Ježiškovi sladkému, vzácne dary prinášajme Bohu Synu večnému. Zlato viery dokonalej i nádeje tymian stálej, myrhu lásky svojej vďačnej hodnú ceny nebeskej.